Ste učiteľkou nemeckého jazyka. Bola pre vás nemčina vždy jasná voľba, alebo ste si k nej museli nájsť cestu?
Ani jedno, ani druhé. Dokonca si ani nemyslím, že mám niečo ako jazykové nadanie. Ja som skôr šlabikárový príklad príslovia: človek mieni, Pán Boh mení. Nikdy som nechcela byť učiteľkou a jazyky boli pre mňa problémovým predmetom. Vždy ma to ťahalo k zvieratám. A stále aj ťahá. Som celou dušou ekológ a zoológ. A to som aj vyštudovala. Nemčina prišla až po tridsiatke. Nezaklopala mi na dvere života, ale vrútila sa ako hurikán. Skamarátili sme sa. Nedala mi inú šancu:)
Ako si spomínate na svoju strednú školu? Je v niečom podobná našej škole, alebo naopak, vidíte veľké rozdiely?
Rozdiely, samé rozdiely. Išla som po základnej škole na strednú poľnohospodársku školu. Chcela som byť v kontakte so živočíšnou ríšou. A to sa mi splnilo. Na strednej sme v škole takmer nesedeli. Behali sme po voliérach, lesoch, pasienkoch, medzi včelínmi, robili pitvy králikov, žiab, dokonca aj hadov, piplali sme sa s histologickými materiálmi, orali na traktoroch... Bolo to fajn. Na študentov gymnázia som sa vtedy pozerala ako mimozemské stvorenia. Obdivovala som ich. A obdivujem v podstate dodnes.
V dnešnej dobe sa ľudia sťažujú na množstvo vecí, napríklad aj na školu a vzdelávací systém. Spomeniete si na milú historku, ktorá Vám pripomína, že škola je fajn?
Škola je fajn. O tom som presvedčená. Ale historkou to asi nebudem vedieť zdôvodniť. Skúsim to inak. V živote človeka sú najdôležitejšie vzťahy. Vzťahy v rodine, v práci, medzi priateľmi, s Bohom, dokonca aj vzťahy s ľuďmi, ktorí sú nám nesympatickí. Stredná škola je obdobie v živote človeka, v ktorom sa vzťahy tvoria najspontánnejšie. Je to z tohto uhla pohľadu najkrajšie obdobie v živote. Už nikdy viac sa človeku nepodarí vytvoriť si toľko veľa vzťahov v takom krátkom časovom období. A preto je nesmierne dôležité využiť tento úžasný potenciál obdobia života na strednej škole. Pomáhať si, byť k sebe empatickí, vzájomne sa podporovať a vychádzať si v ústrety. Naučme sa to, tu a teraz. Každý z nás má iný osud. Ale všetci máme rovnakú úlohu. Urobiť tento svet o niečo krajším. Stratégie tejto úlohy sa človek najlepšie učí práve na strednej škole. Nepopísaná myseľ, otvorená duša, absencia negatívneho vplyvu predsudkov nám to umožňuje v tomto období tak, ako nikdy predtým a nikdy potom.
Na stránke našej školy sa venujete písaniu článkov o zdravom životnom štýle v sekcii EduPoint, čo o Vás možno mnohí nevedia. Vedeli by ste nám priblížiť, čomu sa vo svojich článkoch venujete, aby sme návštevníkov stránky školy povzbudili k čítaniu?
Jedno z najstarších ľudských múdrostí hovorí: V zdravom tele zdravý duch. Ak budeme zdraví fyzicky, budeme zdravší aj psychicky. Strava nie je len o tom, aby som nemal nádchu či rakovinu. Stravou dosiahneme aj to, že budeme objavovať viac dôvodov sa usmievať. A ak sa viem usmievať, môžem lepšie plniť svoju úlohu existencie. Urobiť svet krajším.
Čo bolo pre Vás podnetom, aby ste začali s písaním článkov v EduPoint-e? Odkiaľ čerpáte informácie pre svoje články?
Po strednej škole som išla študovať na zootechnickú fakultu do Nitry. Tam som sa začala venovať zdravej výžive už počas písania svojej diplomovej práce. Nadobudla som kontakty a začala odoberať vedecké časopisy, z ktorých som čerpala informácie o prebiehajúcich štúdiách v oblasti výživy obyvateľstva v celom svete. Odoberám ich dodnes. Niektoré štúdie majú za sebou aj 50-ročný výskum, sú výsledkom práce odborníkov zo Svetovej zdravotníckej organizácie. Za týmito článkami stoja odborníci, vedci, profesori univerzít. V dnešnom svete plnom rôznych hoaxov mi príde takáto forma informácii ako pevná zem pod nohami, a preto neváham investovať do takýchto periodík.
Stále sme na začiatku nového roka a mnoho ľudí si dalo predsavzatie, že budú „žiť zdravšie", no nie každému sa to podarí. Ako si podľa Vás udržať zdravý životný štýl čo najdlhšie?
To je veľmi individuálne. A ani si nemyslím, že ja som tá pravá, ktorá by mala v tomto smere dávať rady. Keď raz otvorím čokoládu, nedokážem ju prestať jesť, kým mi nezmizne z očí. A mám kopec iných ,,stravovacích“ prehreškov. Nemá význam si celé týždne odopierať niečo, po čom mi duša prahne. Tento boj je vopred prehratý.
Ono je to o rovnováhe. Ak schrumnem dnes čokoládu, tak ju zajtra vybehám. Ak si dám dnes hamburger, tak zajtra brokolicu. V tomto štýle by sa to malo podariť každému. Súčasný človek sa vo všeobecnosti oveľa menej hýbe a oveľa viac konzumuje, ako by mal. A to, čo konzumujeme, obsahuje príliš veľa cukrov. Na udržanie zdravého štýlu je potrebné sa cítiť vo svojom tele dobre. Ak toto raz dosiahneme, tak to nebudeme chcieť stratiť. To je najlepšia motivácia. A to sa dá – viac sa hýbať, menej jesť, a v čo najväčšej miere obmedziť cukor a mäsové výrobky. Namiesto nich sa treba zamerať predovšetkým na zeleninu. Tej jeme oveľa menej, ako by sme mali. A pritom je tak ľahké si ju pripraviť.
Chcete ešte niečo čitateľom školských novín EGJT odkázať?
Keď prechádzam chodbami a sledujem žiakov v EGJT, tak mám radosť. Sú to usmievaví ľudia, vedia vrátiť úsmev, vedia sa milo prihovoriť, sformulovať otázky či nadviazať rozhovor. Rada počúvam na hodinách jazyka ich príbehy, plány, názory a predstavy. Som učiteľkou, teda logicky učím. Snažím sa. Tento proces je však obojstranný. Učím sa aj ja od žiakov. A za túto reciprocitu som nesmierne vďačná. Takže ak môžem niečo odkázať, tak jedno veľké ĎAKUJEM.
Za rozhovor ďakujeme pani profesorke Beyer. Link na jej články nájdete tu: https://esslm.sk/edupointail?edu=2
Comments