Diskusia „Moja cesta“ pre končiace ročníky

V pondelok 15. novembra sa v modlitebni základnej školy uskutočnila diskusia pre končiace ročníky našej základnej aj strednej školy. Diskusiu viedla pani profesorka Brnická, ktorá celé podujtie aj zorganizovala . Diskutovali s ňou traja hostia – Jakub Olejár (absolvent prvého končiaceho ročníka našej základnej školy po jej založení), Katarína Gažíková (absolventka nášho prvého osemročného štúdia) a Viktor Devečka (absolvent gymnázia M. M. Hodžu), ktorých zámerom bolo predstaviť deviatakom a maturantom tú „svoju cestu“ za vzdelaním a zamestnaním a tým chceli študentom poskytnúť nové poznatky a pohľady, ktoré by im mohli pomôcť pri ich výbere strednej či vysokej školy.

„Teraz máte možnosť ísť študovať a robiť niečo, čo vás baví,“ znie výrok Viktora Devečku, ktorý vyštudoval strojárstvo v Brne a teraz sa živí vo vlastnej firme Forestskis navrhovaním a vyrábaním lyží, čo bol jeho sen odmlada. Viktor Devečka odporučil, aby sa študenti pri výbere školy pozerali na to, čo im ide, čo im nejde, čo ich baví, čo ich nebaví a aby využili svoj študentský čas na zlepšovanie sa vo veciach, ktoré ich napĺňajú. „Zabiť tých 5 rokov na škole flákaním sa, je najhoršie, čo môžeš urobiť,“ radí študentom.

Pre Katarínu Gažíkovú, absolventku nášho 8-ročného gymnázia, študentku creative writing a verejnej politiky a spoluvývojárku aplikácie Zhiva pre pomoc ľuďom s covidom, bolo pri výbere vysokej školy taktiež dôležité, aby ju štúdium nenudilo „Je dôležité, aby vás bavil ten život, čo vás čaká,“ odkazuje študentom. Tvrdí, že ničia cesta nie je rovná a ako príklad dáva tú svoju, na ktorej vyskúšala rôzne profesie, pričom jej každá dala nejakú inú hodnotnú skúsenosť.

Jakub Olejár rozprával o svojej ceste za štúdiom farmácie. Pán Boh, ako ho sám pomenoval v svojej skúsenosti, mu posielal do cesty rôzne príležitosti a on sa im nikdy neobrátil chrbtom, ale s pokorou a výzvou ich prijal. Dlhé roky pracoval v rodinnej lekárni v poliklinike a aj po náhlej a nečakanej strate tejto lekárne sa nevzdal a je ďalej nápomocný ľuďom, keď potrebujú nájsť ten správny liek.

Diskusiu zakončila pani profesorka Brnická tým, že jej cieľom bolo ukázať študentom, ako sa cesty rôzne a občas zvláštne kľukatia a je len na nás, ako sa k zákrutám svojej cesty postavíme a tiež je len na nás, ktorým smerom vykročíme, keď sa ocitneme na križovatke. „Zachovaj si otvorenú myseľ, nenechaj sa zložiť, nájdi svoju cestu!“

text: Jasmína Nováková, 2.B5